page5

„Otec Mastiliak nielenže ovládal teológiu, filozofiu, dejiny a iné disciplíny, ale vedel uvádzať aj neuveriteľné množstvo literatúry v cudzích jazykoch k daným témam. Bol živý lexikón, profesor, vedec. Ale najhlbší dojem zanechal vo mne ako muž viery – pokorný, verný, ochotný a dobrotivý. Myslím, že nevedel ublížiť nikomu. Keby mali takéhoto kňaza v inom národe, určite by už zbierali doklady pre kánonický proces.“
(Ján Chryzostom kardinál Korec SJ)

„Byl to otec mírné povahy, ušlechtilý, přímo noblesní. Nikdy, opravdu nikdy jsem neslyšel v jeho řeči nějaký tón nevlídnosti, rozčilenosti nebo hádavosti. I když jsem si někdy tropil žerty v rekreaci z jeho lidských nepatrných zvláštností, jen se pobaveně usmíval. Byl vzorem hluboké zbožnosti a věrnosti k řeholi. To není nějaká hagiografická chvála, to je konstatování jedinečné skutečnosti.“
(Václav Holakovský CSsR)

„Tak ako nám povedal, keď prišiel bývať k nám, že bude mať dosť návštev, tak aj bolo. Ľudia ho navštevovali z blízka i zďaleka, kňazi, rehoľníci i laici, mladí i starí. Pre každého mal milé slovo, dobrú radu a povzbudenie pre život. Mnohí keď odchádzali povedali: «Toto je kňaz plný Ducha Svätého, ktorý poradí, usmerní a pomôže vyriešiť problémy, s ktorými sme si nevedeli rady.» Len niektorí, ktorí sa pristavili i pri nás na niekoľko slov, povedali že: «Jedna hodina strávená s duchovným otcom (ako ho mnohí volali) je akoby sa náš život veľmi zmenil a začínal nanovo v Láske Božej.»“
(Klára Brajerová)

„Vybrala som sa [v roku 1969] s inou sestrou k nemu, lebo ako rehoľné sestry chceli sme mať za spovedníka a duchovného vodcu rehoľného kňaza. Snažili sme sa tiež čím skôr začať noviciát, a tak sme potrebovali pre noviciát magistra. Ako provinciála redemptoristov prosili sme ho, či by nám nedal niektorého otca redemptoristu za duchovného vodcu, spovedníka a magistra. Ochotne nás prijal, vypočul a hneď aj vyriešil vec. Bol rozhodný a rozhodnosť vymáhal aj od ostatných predstavených. «Za duchovného vodcu a spovedníka Vám nemôžem dať redemptoristu. Ak by štátne úrady prichytili Vás zhromaždených alebo Vás vysliedili, že zhromažďujete dievčatá, vzali by kňazovi štátny súhlas a kňazov diecéza má veľký nedostatok. Ujmem sa Vás ja. Mne už nemôžu uškodiť iba ma uväzniť a za takú svätú vec je hodno trpieť.» Ešte sa ani nezotavil z utrpení z väzenia a prejavil takú veľkú nebojácnosť, ak išlo o Božie veci.“
(Veronika Mária Zbihlejová SNPM)

„Bola som svedkom, že na neho z prízemia zavolal domáci pán, ktorý mal v rukách zvláštne noviny: «Pán doktor, nemohli by ste nejako preložiť tento článoček označený krížikom? Je písaný v čínštine.» Podal mu noviny a ja som sa išla pomodliť pod kríž. Neviem, či prešlo 10 alebo 15 minút, no bola to len chvíľa a on to stihol preložiť. Na moju otázku, kde sa učil po čínsky, jemne sa usmial a na chválu Božiu povedal: «Pán nám stvoril jazyk. On ho môže krútiť, ako chce. My sme na to slabí!» Pokora uzavrela chválu človeka na chválu Pána Boha. Túto jeho pokoru som zakusovala pri každej návšteve u neho.“
(Bernadetta Pánčiová, Spoločnosť Milosrdných sestier Satmárok)