uk1uZvykli sme si na to, že na primičnom obrázku je vždy uvedený citát z Písma alebo nejaká dôležitá myšlienka, ktorá má charakterizovať pastoračný plán novokňaza. Na obrázku z prvej svätej liturgie redemptoristu Jána Ivana Mastiliaka je citovaný verš z Listu Hebrejom: „Každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy…“ (Hebr 5, 1). Tieto slová sú zároveň i pozvaním k hodnotnému životu, ktorý otec Ivan určite žil.

Jedna rehoľná sestra ho charakterizovala slovami: „Žil každodenný, všedný život nevšedne…“ Keď počúvame a čítame početné svedectvá ľudí, ktorí ho navštevovali, prípadne ktorí ho poznali veľmi dobre alebo ho stretli iba raz v živote, je až zarážajúce, že málokto si spomenie na niečo negatívne.

Ján Mastiliak mnohým utkvel v pamäti ako „Otec Ivan“ – pokorný, zbožný a veľmi vzdelaný gréckokatolícky rehoľný kňaz. Do ich sŕdc sa zapísal zlatými písmenami. Ak však týchto ľudí požiadate, aby o ňom a o jeho živote vydali svedectvo, je pre veľkú časť z nich problémom niečo povedať, a to i napriek tomu, že ho roky navštevovali. V tej chvíli si totiž jasne uvedomia, že pri osobných stretnutiach rozprával o sebe a o svojom živote veľmi málo – ak niečo hovoril, malo to za cieľ povzbudiť človeka, ktorého mal pred sebou. Priestor dával predovšetkým človekovi, ktorý prišiel za ním. Dovolil sa mu vyrozprávať, podeliť sa so svojím krížom, trápením, problémom.

Na margo svojho uväznenia v spomienkach napísal:

„Ja som nikdy nebol od prirodzenosti nejakým zvláštnym hrdinom, ale skôr bojazlivej povahy. V tiesnivej situácii, v ktorej som sa ocitol, mohol som byť z hĺbky duše vďačný Kongregácii a spiritualite svätého Otca nášho Alfonza, ktoré stačia byť takou oporou aj v najkrutejších situáciách. Zvlášť odovzdanosť do vôle Božej a dôvera v ochranu nebeskej Matky boli pre mňa ohromnou posilou.“
(Hrsť spomienok)

Jeho život sa niekomu mohol zdať navonok čudácky, veľmi vzdialený od života „normálnych“ ľudí. Kto ho skutočne poznal, s takýmto hodnotením určite nesúhlasil, pretože si nemohol nevšimnúť jeho duchovnú hĺbku, úprimnú lásku k Bohu a k blížnemu. Veľmi konkrétne o tom hovoria krátke schémy základných životných vzťahov, medziosobných vzťahov a smernice pre život, ktoré odporúčal iným, ale aj sám nimi žil. Často dával rady a opakoval tieto slová:

„Len sa držte Matky Božej a všetko bude dobré.“

„Nečítajte dobré knihy. Iba výborné! V živote je málo času na dobré knihy.“

„Veľmi dôležité sú modlitba a sebazápor. Sú to dve krídla duchovného života, vrtuľou je láska. Milosť rehoľného povolania nám Pán Boh dal ako svoj veľký dar. Avšak vytrvanie v ňom si musíme vyprosiť dennou modlitbou za vytrvanie v povolaní, ale aj horlivým rehoľným životom.“

„Všetko robte pre Ježiša a pre slávu Božiu.“

„V reholi je najťažší spoločný život, ale aj najzáslužnejší.“

„Veď Pán Ježiš koľko trpel a my teraz nechceme, keď od nás žiada túto obeť. Len sa nebáť a prosiť silu. Bohorodička je nám vzorom. Ona – v akej neistote žila a stále verila, nikdy nezapochybovala.“